Montemama - Moje novoročné rodičovské predsavzatia
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

S novým rokom sa okrem návratu do práce a školy spájajú aj nové výzvy. Niekto si spíše zoznam povinností, niekto začne cvičiť. Ja som sa rozhodla vytvoriť wishlist rodičovských predsavzatí, ktoré si v roku 2019 beriem k srdcu. Aby bola spokojnejšie deti, aj my rodičia.


1. Na prvom mieste spokojnosť celej rodiny

V tomto predsavzatí ma doslova usvedčila jedna mama chorého syna. V rozhovore, ktorý minulý mesiac uverejnila, vysvetľovala, že sa synovej chorobe nikdy nepoddali. Akékoľvek kroky podnikli, vždy sa najprv pýtala, či povedú k dobru a spokojnosti celej rodiny. Aj keď bol jej syn vážne chorý, nikdy nedovolila, aby sa rodinný život točil výlučne okolo nemocníc a vyšetrení. A jej rodina je naozaj šťastná. Napriek chorobe.

To, že sa celý svet začne točiť okolo jedinej malej osôbky dnes vídam v každej rodine. Ale je to správne? Je ok, ak je žena vyčerpaná a potrebuje vypnúť, ale napriek tomu po stýkrát robí len to, čo si zmyslí milované dieťa? Túto otázku nechávam otvorenú. Každá mama najlepšie vie, čo pre ňu znamená spokojnosť rodiny na prvom mieste.

2. Čítame, čo sa páči deťom

Vždy som snívala, že mojim deťom budem po večeroch predčítať Vianočnú koledu, Olivera Twista, Bambiho a Slovenské rozprávky. Faktom je, že staršiu doteraz najviac bavia kreslené knižky a mladšia miluje Vianoce s Káčerom Donaldom a Peppa piga. Skrátka, láska ku klasickej literatúre sa ešte nezobudila.

A práve to je niečo, kde sa musím ako mama viac prispôsobiť a trochu pokoriť. Moje deti nehľadajú za každým príbehom morálne ponaučenie, bohatú slovnú zásobu a ilustrácie od super autora. Ich proste baví obľúbená postavička, pekné princeznovské šaty a to, že im tieto veci ukazuje mama. Čo už. Ale verím, že raz príde aj na môj výber.

3. Viac obyčajných vecí

V poslednom čase akoby sa vrece roztrhlo s detskými kurzami, zahraničnými dovolenkami a super atraktívnym programom. Ale naozaj musí každé dieťa od troch rokov lyžovať, od štyroch profesionálne tancovať balet a v prvom ročníku sa učiť po japonsky? Veď to všetko stojí čas, peniaze a nenormálne veľa rodičovskej námahy!

Moje novoročné predsavzatie teda je – robiť viac obyčajných vecí. Viac spolu vyberať riad z umývačky, skladať prádlo, čistiť mrkvu, chodiť na prechádzky po meste, viac sa stretávať s kamarátmi. Menej nákupných centier, detských kútikov a zúfalstva, že v lete ideme len do Chorvátka, nie na Floridu, ako tie susedovie decká. To všetko moje deti v živote počká. Utiecť môže iba detstvo.

4. Menej organizovaného času

Keď som bola dieťa, nikdy som sa nehrala s detskou kuchynkou od rodičov, ani som si neťukala melódie na plastovom klavíri. Celé hodiny som písala príbehy, kreslila do svojich vlastnoručne vyrobených časopisov a vystrihovala z novín. Svoju tvorbu som nadšene distribuovala do schránok susedov a tešila sa, ak som dostala spätnú väzbu. A hádajte, čím sa živím dnes.

Takýto čas – robiť to, čo nás baví, čo milujeme, čo nás napĺňa, aj keď by to bolo len to skladanie vežičiek či kreslenie panáčikov, doprajem aj svojim deťom. Lebo to je presne to, čo nás v živote smeruje tam, kam máme ísť. Len vtedy môžu deti krok po kroku prichádzať na to, kým sú a čo by raz chceli/mohli robiť.

5. Nechám deti snívať

Keď máte doma dve dievčatá, celé dni sa točia okolo princezien, dlhých šiat, víl, motýľov, sponiek, kvetov a vysokých podpätkov. Nikdy, nikdy, nikdy deťom neberte rozprávky a sny. To je to, čo robí detstvo detstvom.

Keď deti prestanú snívať, túžiť a predstavovať si, prestanú byť šťastné. Aj výskumy naznačujú, že z tých, ktorí mali v detstve priestor hrať sa na vzdušné zámky, vyrástli spokojnejší a optimistickejší dospelí ľudia.



6. Vidieť mamu v jej každodennej rutine

Keďže pracujem z domu, majú moje deti veľa možností vidieť ma pri práci. Niekedy im nemôžem čítať, lebo práve riešim maily. Niekedy musíme odložiť výlet či spoločný program, lebo v práci horia termíny. A naopak, inokedy odložím prácu, aby som mohla byť s nimi.

Neupratujem v čase, keď sú baby s otcom na prechádzke. Práve naopak. Chcem, aby videli našu rutinu – vysávanie, varenie, žehlenie, nákupy. Aby boli jej súčasťou. Každodenný rodinný život s jeho zábavnými aj nudnými stránkami najlepšie buduje rodinnú atmosféru. Tým, že sa na ňom podieľame všetci, nemá niekto pocit, že je na jeho pleciach väčšia záťaž, alebo že ostatným len posluhuje.

Radšej teda upratujem, varím či nakupujem pomaly, detským tempom. Ale robím to s deťmi, nie mimo nich, len aby som ich neoberala o čas so mnou, alebo aby mi ony nezavadzali. Spokojnosť a zosúladenie rodiny je najdôležitejšie. Aha, a sme zasa pri prvom bode.

Napísala: Marcela Beňová


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Psychomotorický vývoj dieťaťa

Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...