Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *

Oplatí sa prizvať deti na pomoc do kuchyne? A čo sa malí pomocníci naučia pri varení polievky a pečení koláčov čo najskôr? Je varenie tiež Motessori aktivita? To všetko nám prezradila foodblogerka a odborníčky na elegantné stolovanie, Barbora Jeřábková. 

 
Barborinou platformou je sociálna sieť Instagram, kde denne pridáva lákavé pochúťky, recepty a nápady na okúzľujúco prestretý stôl. Má dve dcéry- Barborku (6) a Deborku (3) a za manžela profesionálneho kuchára, takže v kuchyni to u nich naozaj žije. Aj náš rozhovor stihla popri príprave obeda a dohliadaní na obe slečny.

 

Barborka, ako si sa dostala k vareniu? Je to láska z detstva alebo dospelácka záľuba?

Motkať sa v kuchyni ma bavilo odmalička, či už doma, alebo u starkej. Dokonca som chcela študovať na hotelovej akadémii, ale rodičia ma od 5-ročného štúdia odradili. Asi urobili dobre, všetko je tak, ako má byť. A prečo varenie? Neviem, asi je to tým, že jedlo milujem, a často som bývala hladná. Ako sa vraví, hlad je najlepší kuchár.

Mám rada atmosféru počas varenia, všetky tie vône. A to finále, keď si človek sadne k prestretému stolu a vychutná si jedlo s blízkymi. Môj manžel hovorí, že keď vidíte palec hore, to, že niekomu chutilo, to je najväčšie plus a potešenie z varenia.

 

 

Teraz si mama na materskej? Čím je pre teba varenie iné?

Iba v tom, že pribudli príkrmy. Ale inak sa snažíme variť a piecť čo najviac tradičných jedál, sem-tam nejakú exotiku. Najmä recepty z talianskej a anglickej kuchyne. Nie všetko, čo s manželom navaríme, naše deti aj zjedia. Ale veríme, že raz prídu na chuť všetkému, najmä cez spomienky na detstvo.


Musím však povedať, že pri deťom ma začalo varenie baviť ešte viac. Je to skvelá výplň dňa a relax pre mozog. Najmä však chceme, aby naše deti mali dostatok domácej stravy. Nie sme vyznávači polotovarov a dennodenného stravovania v reštauráciách či tzv. “vývarovniach“ a fastfoodoch, ako to dnes rieši množstvo ľudí pre “úsporu“ času. Pritom je to neekonomické, a najmä nezdravé. Zájsť si raz začas do dobrej reštaurácie je skvelé, ale stále?


Takže materská so sebou priniesla to, že varím oveľa viac, viac tradičných jedál, naučila som sa piecť kváskový chlieb. Takže čas na materskej v kuchyni bol pre mňa rozhodne prínosný.

 

Čo ocenia v kuchyni tvoje deti?

To je rôzne, pretože deti rastú a chute sa menia. Napríklad mladšia od roka nechce jesť mäso. Najradšej má cestoviny, gnocchi, pirohy... Staršia zje naopak všetko, ale je hlavne halušková, má rada vývarové polievky s rezancami. Na tom si pochutia obe. Celkovo sú u nás veľmi obľúbené práve polievky, po vývaroch sú to rôzne mixované/krémové zeleninové, ktoré dobre zasýtia.

Chytajú sa už aj dievčatá varenia? Baví ich to?

Zapájame ich do procesu príprav jedla často. Myslím, že vzťah ku kuchyni majú prirodzene, pretože v kuchyni sme takmer nonstop. Najviac sa tešia z prípravy medovníkov, ale Deborka už používa aj nožík. Krája zeleninu do polievok alebo zemiaky na prílohu.

Zeleninu vedela očistiť už ako dvojročná. To ju nesmierne bavilo. Barborka robí zatiaľ jednoduché veci ako vykrajovanie a zdobenie medovníčkov, miešanie, a v neposlednom rade melie kávu ako profík, rýchlosťou blesku.

 

Prečo je dôležité, aby mamy zapájali svoje deti do prípravy jedla?

Hlavne preto, aby sa nespoliehali na kadejaké fastfoody, ktoré im zabezpečia stravu. Chceme predsa, aby naše deti boli obratné v živote a kdekoľvek prídu, vedeli si napríklad uvariť hoci aj niečo jednoduché.

Bohužiaľ mám skúsenosť, že dnes mladí nevedia ani to, že cestoviny sa dávajú variť do vriacej vody, nie do studenej. Nie každý sa musí stať okamžite kuchárom, ale záujem o základné veci by mali mať všetci, aby sa nestratili v živote/kuchyni. Nemali by sa spoliehať len na to, že si niečo kúpia či objednajú.

 
Ľudia veľakrát nevedia, ako bol daný pokrm pripravený, mnohí netušia, čo vlastne jedia. Záujem o jedlo a potraviny je pritom alfou a omegou zdravého životného štýlu. Kvalitné jedlo do značnej miery ovplyvňuje naše zdravie, náladu. Nemali by sme ho klásť na druhú koľaj.

 

 

Aké zručnosti získajú deti v kuchyni?

Varenie je určite sama o seba zručnosť. A potom predstavivosť- čo sa s čím varí, aké koreniny a prísady existujú, všeobecný prehľad o potravinách v surovom stave.


Je dobré poznať viac než len polotovary, ktoré môžu vytiahnuť z mrazničky a hodiť do mikrovlnky. Otvoria sa im dvere do sveta gastronómie, nielen do sveta chladničky. Keď sa dieťa zúčastní na príprave jedla, je to preň to isté ako popoludnie v montessori dielničke.


Deti si precvičia obratnosť, nebudú sa báť kuchynských nástrojov- nožíka, škrabky na zemiaky, vidličky. Spoznajú, ako funguje plyn, rúra na pečenie. Budú smelšie, a zároveň opatrnejšie, pretože spoznajú “nástrahy“ kuchyne. To všetko samozrejme za pomoci rodičov. Ak sa napríklad porežú, nesmie ich to od ďalšej práce v kuchyni odradiť! Veď život nie je len o hladkých dlaniach, ale aj tvrdej práci, leukoplaste, drobných popáleninách...

 

Takže varenie sa dá využiť aj ako Montessori aktivita?

Určite. Veď montessori je vlastne real life. Montessori majú podľa mňa deti dennodenne doma, ak žijú v normálne fungujúcej rodine. Ak samozrejme nemajú slúžku a deti sa zapájajú do všetkých činností.


Nakrájať zeleninu, nastrúhať jabĺčka na koláč, namlieť mak a orechy, to sú normálne veci, do ktorých by mali ľudia zapájať svoje deti. Dieťa je najprv opatrnejšie a nemotornejšie ale postupom času sa posúva dopredu.

 

Čo majú tvoje slečny v kuchyni na starosti?

Keď chystáme halušky, Deborka šúpe zemiaky, pri polievkach krája zeleninu, pri šúľancoch spoločne šúľame. Pri pirohoch spája cesto vidličkou a robí záverečné úpravy. Sem-tam podrží mixér, premiesi kysnuté cesto. Nejde o to, že by deti vyslovene niečo vymiesili, ale skôr o zapojenie, privoňanie k umeniu varenia.


Pri varení je zároveň dôležité zasvätiť deti do toho, že s jedlom sa nesmie plytvať. Je potrebné robiť zásoby jedla len do tej miery, koľko sa zje. Rodičia musia ukazovať, že napríklad šupky môžeme dať zvieratkám, na kompost.

 

Čím by mala mama vybaviť kuchyňu, aby deti trochu “namotivovala“?

Srdiečkové košíčky na muffiny, jednorazové vykrajovačky, hlavne veľa gingerbread (vianočných) formičiek a zásterky.


Ak vás kuchyňa Barborky Jeřábkovej zaujala, nechajte sa inšpirovať jej instagramovým profilom, kde každý deň objavíte tipy na netradičné a chutné recepty, všetko o príprave domáceho kváskového chleba či nápady na originálne stolovanie.

 

Vyberáme z nášho e-shopu

     

 

Pozrite si aj ostatné pomôcky do kuchyne, ktoré uľahčia vašim drobcom varenie a pečenie.


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...