Stalo sa mi to nedávno na návšteve. Kamarátka, ktorá má desaťročnú slečnu, mi rozprávala, aký výchovný problém doma práve rieši.
„Vieš, ona je taká stále zamyslená. Neustále jej niečo chodí po rozume. Namiesto učenia len pozerá von oknom, premýšľa o kadečom a na dôležité sa nesústredí. Len by čítala, brnkala si na klavíri a kreslila obrázky. Ona je taká zasnívaná, čo s ňou budem robiť!“
Deti a domáce práce. Všetci vieme, že by si k sebe mali nájsť cestu. Avšak pre mnohých rodičov je to ťažké. Ako dosiahnuť, aby sa pre deti stalo samozrejmosťou pomáhať doma, keď sa po večeroch „musia“ učiť, v telke beží super film, sú unavené, lebo mali plávanie a kamaráti nemusia...
Dáš aj chlapčekovi loptičku? Áno daj, táááááák. Jéééj ty si ale šikovný chlapec, ty si náš šikuľko, si šikovný, dobre. A potlesk… Toto som si dnes vypočula ja a jeden asi 1,5 ročný chlapček na ihrisku od svojej mamičky. Mal v ruke tri loptičky, ktoré patrili ku guľôčkovej dráhe a podelil sa o jednu z nich s jedným trošku starším chlapcom. Šikovný…. A čoskoro (alebo možno už aj teraz) závislý od pochvaly.
Aj keď počasie na to rozhodne ešte nevyzerá, jeseň je už tu. Čoskoro sa zeleň sfarbí do žlta, červena a škoricova a my si budeme opäť bez výčitiek svedomia užívať nohy pod dekou, teplý čaj a dobrú knihu. My dospelí. Pretože deti majú o trávení voľného času rozhodne úplne inú predstavu.
Pri pomyslení na cestovanie s malými deťmi sa mnohým rodičom zakrúti hlava. Hory oblečenia, nekonečné večery nad cestovným kufrom, krik, plač a stres na ceste. A samozrejme, všade veľa ľudí, dlhé rady pred predajňou lístkov či záchvat plaču v múzeu.
Stalo sa to nedávno v detskom kútiku, kam som prišla dvomi svojimi slečnami, päťročnou a trojročnou. Ja som si sadla na detskú stoličku, ktorá vyzerala, že by dokázala udržať aj dospelého človeka. Na malinký stolík určený na kreslenie, plastelínu a podobné radosti som položila pohárik s kávou, otvorila notebook a začala pracovať.
Už len pár týždňov a deti čaká nástup do škôlok. Niektoré sa tešia, iné majú obavy, mnoho detí si blížiacu zmeny ani neuvedomuje. No my rodičia vieme, najmä ak máme doma deti, ktoré ešte odlúčenie od mamičiek nezažili, že táto zmena bude pre malého predškoláka poriadna. Prísny denný režim, vstávanie, prvé (hoci len malé) povinnosti.
Svet prírody je fascinujúca vec. Toľko farieb štruktúr a tvarov, koľko vám ukáže jedna hlávka kvetu, steblo trávy či kúsok listu, neuvidíte ani v tej najlepšej učebnici o biológii. Preto je možno občas dobré zavrieť všetky knižky, zošity a vypnúť hoci aj náučné televízne programy, a vybrať sa von.
Aj pre tieto deti platí, že vydržať v aute vie byť poriadna drina :) Rovnako ako tí najmenší, sa aj títo drobci vyvíjajú v pohybe a pohyb je to, čo ich upokojuje. No toto obdobie je aj silno egocentrické, a preto je dobré na to myslieť pri výbere hračiek.
Je tu leto a s ním je spojené cestovanie po Slovensku a aj po Európe autom. Pre veľa detí je dlhé cestovanie autom náročné. Deti sa vyvíjajú v pohybe. Ich vnútorná energia ich ženie, aby sa stále hýbali, niečo preliezali, skákali a chytali. No keď sú pripútané v autosedačke, tak to nejde. Začnú sa nudiť. Je im dlho sedieť na mieste (a ešte pripútané). Ako to spolu zvládnuť?
Viac než striktne vytýčený cieľ je v Montessori pedagogike dôležitá cesta, ktorá je pre každé dieťa špecifická a osobitá. Preto vás neprekvapí, že aj jej zásady sú uvoľnené, nezväzujú dieťa ani učiteľa a ponúkajú im veľa slobody a priestoru. Tie najdôležitejšie princípy presahujú školské lavice a uplatníte ich v každej oblasti života.
Neurologické výskumy potvrdzujú to, čo Mária Montesssori pred viac ako sto rokmi vypozorovala pri každodennej práci. Vzdelávanie, ktoré v sebe zahŕňa nielen memorovanie, ale aj motoriku: prácu prstov a pohyb rúk, vytvára v mozgu nezmazateľnú stopu.
Možno aj vám sa montessori pedagogika spája s triedením farebných skladačiek a príjemným hlasom učiteľky, ktorá má deti povzbudzovať a viesť na ceste poznania. Mária Montessori však priniesla do sveta škôl oveľa viac. Možno budete prekvapení, že to, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, si musela tvrdo presadzovať a dokazovať pred kolegami zo sveta medicíny a školstva.
Váhate nad domácim zvieratkom? Nerobíte dobre. Máločo tak prospieva deťom ako práve starostlivosť o bezbranného tvora. Veľa rodičov sa obáva, že kúpou domáceho zvietka si na seba ušijú bič – vysnívaný psík, škrečok či korytnačka pod vianočným stromčekom končia nechcené a ignorované. Všetka starostlivosť o ich potreby ostane v rukách mamy a oca (nuž častejšie mamy, nie?), ktorí okrem bežných domácich prác musia navyše venčiť, kúpať, čistiť klietky a absolvovať povinné návštevy veterinára.
Máločo urobí deťom takú radosť, ako nové, neopozerané hračky. Najmä také, ktoré im umožnia tvoriť, hrať sa a prejaviť svoj talent. Deti sú skvelé v tom, že na hranie nepotrebujú novú bábiku, plyšáka či lego. U nás spravil oveľa väčšiu radosť kúsok plastelíny, sada vykrajovačiek a valček na cesto, s ktorým môžu malé kuchárky piecť koláčiky presne ako mamička.
Cestovanie s deťmi môže byť pohodlné – naložiť do auta, pustiť detské pesničky a krpci o chvíľu spia, alebo náročná a nervy drásajúca záležitosť kopania do sedačiek, niekoľkohodinový plač a krik či nikdy nekončiace hádky. Ak máte pocit, že deťom je v aute jednoducho pridlho a nudia sa, doprajte im trochu dobrodružstva. Vezmite ich na spoznávačku svetom trochu inak – vlakom.
Oplatí sa prizvať deti na pomoc do kuchyne? A čo sa malí pomocníci naučia pri varení polievky a pečení koláčov čo najskôr? Je varenie tiež Motessori aktivita? To všetko nám prezradila foodblogerka a odborníčky na elegantné stolovanie, Barbora Jeřábková.
Deti sú úžasné stvorenia, ktoré už odmalička vedia, čo a kedy sa majú na tomto svete naučiť. My, dospelí, im to však veľakrát kazíme! Poďte so mnou nahliadnuť do čarovného detského obdobia do troch rokov, kedy vaše aktívne dieťa potrebuje niečo úplne iné ako kopec hračiek a rozprávky v televízii.
Napriek tomu, že kreslenie a tvorenie patrí medzi najdôležitejšie aktivity, ktorými podporujeme rozvoj našich detí, na školách patrí výtvarná výchova medzi predmety, ktorým sa venuje minimum pozornosti. A pritom je pre naše deti veľmi potrebná! O jej význame, prínose pre dieťa a tipoch, ako rozvíjať umelecké cítenie sme sa rozprávali s grafičkou a umelkyňou na voľnej nohe Ivanou Klimčák.
6-ročné dievčatko, Emily, v škole väčšinou nedávalo pozor. No na jednej z hodín kreslenia bola neobvykle sústredená. Učiteľka k nej podišla bližšie a spýtala sa:
„Emily, čo kreslíš?“
„Kreslím Boha,“ odpovedala školáčka.
„Ale veď predsa nikto nevie, ako Boh vyzerá!“ odvetila začudovaná učiteľka.
Dievčatko však s istotou odpovedalo: „Počkajte chvíľu, hneď uvidíte, keď ho dokreslím.“
Ak má váš školáčik napriek veľkej snahe starosti s čítaním, pletú sa mu písmenká, alebo je pri učení nesústredený, nezúfajte! Čítanie a písanie robí žiakom starosti čoraz častejšie. Ak mu chcete pri školských povinnostiach pomôcť bez toho, aby ste ho odradili a znechutili, hľadajte spoločne cesty, ako u školáka namiesto drilovania zapojiť zmyslové vnímanie. Jedným zo spôsobov je rozvíjať svalovú pamäť.
Klasické drevené hračky slávia návrat. Rodičia s nadšením siahajú po výrobkoch, ktoré si pamätajú ešte z čias svojho detstva. Drevené hračky – kocky, vláčiky či nábytok pre bábiky, majú v našich domácnostiach tradíciu. Okrem nadčasového a originálneho prepracovania sa môžu pochváliť trvanlivosťou a zdravotnou nezávadnosťou. Masívnejší materiál umožňuje rozvoj jemnej motoriky a pršteky vášho dieťaťa sa s drevenou hračkou viac potrápia.
Úžasné na montessori pedagogike je to, že pokiaľ ju správne pochopíte, veľmi ľahko ju začleníte do svojho bežného a každodenného života. Táto metóda totiž dokonale sleduje prirodzené potreby dieťaťa a keď konáte v súlade s jeho záujmami, konáte montessori. Napriek tomu veľa ľudí verí, že existuje jedna oblasť života, ktorá je úplne nezlučiteľná s montessori metódou. Vianoce!
Ako sa dá využiť Montessori pedagogika v pohybových aktivitách? Aké sú najčastejšie chyby mamičiek pri manipulácii so svojimi deťmi? O svojich skúsenostiach z kurzov a cvičení s deťmi nám porozprávala Andrea Murániová, ktorá vedie Akadémiu pohybu a tanca v Malackách.
Montessori pedagogiku sprevádzajú dva predsudky súčasne, ktoré si paradoxne odporujú. Jeden je, že deti v takejto škôlke a škole nemôžu nič robiť, lebo sa musia podriadiť zvláštnym pravidlám. Druhý, že si môžu robiť hocičo.
Vyskúšali ste už inteligentnú plastelínu? Je to superhmota. Nelepí sa na ruky, naťahuje do nekonečných dĺžok, dá sa trhať ako papier, skáče ako lopta, pojedá magnety a ešte oveľa viac.
Montessori pedagogika sa zaoberá každým obdobím vo vývine dieťaťa. Od jeho úplného narodenia až po koniec základnej školy. Avšak všetci dobre vieme, že prvé roky života formujú deti najviac. Ich absorbujúca myseľ si starostlivo ukladá všetko, čo sa okolo nich deje – čo vidia, cítia či zažijú.
Je toho plný internet. Fotky detí s miskami a lyžičkami, ako dačo presýpajú, prekladajú, prelievajú, s vyplazeným jazykom a upretým pohľadom. Lenže to vaše už zase rozhádzalo šošovicu po koberci a čľapká si dlane v mláke vody na kuchynskej linke! To montessori asi nie je pre nás, poviete si.
V čom môže byť kameň úrazu?
Predstavte si, že by sme sa vrátili k pôvodným slovanským zvykom, ktoré sa spájali s pôrodom a šestonedelím ženy. V tom prípade by žena nerodila v nemocnici, ale doma, a po únavnom pôrode by ihneď nemusela nabehnúť do bežného kolobehu domácnosti.
V nasledujúcich riadkoch a najmä fotografiách prichádza óda na jednoduché línie. Pozrite si tipy, čo všetko sa dá vytvoriť kombináciou dvoch základných a veľmi obľúbených montessori pomôcok. V hlavnej úlohe ružová veža a hnedé schody!
