Často sa stretávam s otázkou, ako pripraviť dieťa na školu, keď vôbec nekreslí, nevypĺňa grafomotorické listy a už vôbec nepíše písmenká... A vy by ste ho radi motivovali a jeho umelecké diela si vešali na chladničku. No, nie každý sa narodí ako umelec a školu môže hravo zvládnuť aj tak.
Organizmus človeka bol uspôsobený na pohyb. Dokážeme kráčať, plávať, bicyklovať - a to všetko len vďaka dokonalému vybaveniu mozgu. Pohyb nie sú len nohy, ruky, svaly a kosti. Sú to státisíce mozgových prepojení, spolupráca s nervovou sústavou, okom, sluchom a našimi emóciami. Aj preto sa nedostatok pohybu odráža na zdraví a psychickej pohode dospelých aj detí.
Ak rodič rešpektuje senzitívne obdobia, deti sa učia oveľa ľahšie.
Už Mária Montessori si vo svojej praxi všimla, že deti sa v určitom veku učia niektoré veci ľahšie, a zároveň sa o ne v tomto období viac zaujímajú. Odborníci na výchovu sa zhodnú, že na zvládnutie väčšiny senzomotorických schopností má dieťa prvých šesť rokov, keď sa jednotlivé zručnosti učí prirodzene a samo. Keď sa toto obdobie uzavrie, prebieha učenie ťažšie, zväčša na mechanickej úrovni. V prípade niektorých schopností ako zvládnutie materinského jazyka sa schopnosť učenia úplne uzavrie.
Čím sú deti staršie, tým je náročnejšie ich prekvapiť niečím, čo ich isto poteší a pri tom si to ani nemuseli priať. Každé dieťatko je jedinečné a unikátne a my, rodičia, sa snažíme prekvapiť ich tým naj práve pre nich. A teda je celkom náročné radiť babkám, dedkom, tetám, strýkom..., keď deti už väčšinou aj tak „všetko majú.“ Pokúsim sa Vás inšpirovať ponukou z nášho eshopu.
Vianočná idylka - spoločné pečenie, zdobenie stromčekov, šťastné, trpezlivé dieťa, jaj ako som sa ako mama na to tešila. A ako bola realita prekvapivo iná. Dieťa nervné, lebo všetko sa dialo inak ako očakávalo, všade veľa zaujímavých vecí, čo chce rozoberať, skúmať, svetielka, ozdoby a ešte tá mama čo má nejakú predstavu...
Nikdy nezabudnem na prvé Vianoce so synom. Mal 4 mesiace a konečne mali byť Vianoce Vianocami, lebo bolo v dome dieťa. Pravdou však je, že to malé bábo z toho veľa nemalo, akurát to jedno podstatné – šťastná mama, šťastné bábo. A ešte svetielka na stromčeku. Babky a dedkovia však chceli kupovať darčeky. Áno, oblečenie a plienky sú fajn, aj nejaké to euro v obálke potešilo, no babky a dedkovia sú na rozmaznávanie a teda chcú kupovať hračky.
Poznáte to video, kde sa mladík snaží vložiť kufor do batožinového priestoru a letuška mu jednoducho pomôže správnym natočením batožiny?
Ak nie, nájdete ho na konci :)
Áno, práve to je dôvod, prečo je vhodné deťom kupovať vhadzovačky.
Lenže ktoré a kedy?
Tento článok je pre mamičky „nestíhačky“ ktoré zháňajú do adventného kalendára iné drobnosti ako sú sladkosti a ovocie. Aj pre Vás som dala dokopy 24 tipov, čo môžete deťom do vrecúšok schovať. Mnohé z nich sa dajú rozdeliť na viac dní.
Valčeky s úchytkami sú jedna z najobľúbenejších pomôcok zmyslovej výchovy. Lákajú už malé deti, ich používanie má ale svoje pravidlá. Na čo slúžia a ako s nimi narábať?
Valčeky majú štyri sady, každá je iná. Pracuje sa s nimi na stole alebo na zemi, vtedy je ale fajn použiť tvrdú podložku. Tie najužšie valčeky totiž potrebujú pevný podklad, aby stáli a nepadali. Začať môžete s deťmi, keď dosiahnu zhruba 2,5 až 3 roky. Myslite pritom na to, že detičky by už mali byť schopné dlhšie udržať koncentráciu a ovládať svoje pohyby. S valčekmi sa nebúcha, netlačia sa nasilu do malých otvorov, ich veľkosť, hrúbka a hĺbka sa skúma zrakom prípadne prstami.
Máte doma miniatúry zvierat Safari a hľadáte inšpiráciu, ako sa s nimi zabaviť? Ponúkame niekoľko zaujímavých tipov.
1. Najmenším predstavte názvy zvierat a zvuky, ktoré vydávajú.
2. Priraďujte figúrky ku kartičkám. Pripravili sme pre vás kartičky na stiahnutie, na ktorých sú figúrky, ako aj kartičky s fotkami zvierat.
V sobotu 22. októbra sa v UniCare centre v Petržalke uskutoční predajná výstava, na ktorej nájdete aj stánok Montemama. Nájdete tu
Ako dieťa som milovala tábory. Od svojich 6 rokov až do konca strednej školy som nevynechala hádam ani jedno leto. Keď som pred dvomi rokmi našla ponuku Montessori pobytov pre rodičov s deťmi, ktoré organizuje Erika Župová z O.z. Mama poď sa hrať a videla som v ponuke aj Zaježovú, miesto, kde som bola kedysi dávno v tábore, hneď som mala jasný plán. Sem vezmem rodinu!
Opäť je tu začiatok školského roka so všetkým, čo k tomu obvykle patrí. Pre väčšinu detí a rodičov sa začína kolotoč ranného nestíhania, povinností, rozvrhov, známok i poznámok, domácich úloh,... Veď to poznáte. Možno to pre mnohých znie neuveriteľne, ale existujú školy, do ktorých deti chodia s radosťou, učia sa to, čo ich baví a sami sa rozhodujú, čomu sa budú venovať. Nezvoní tu zvonček, na vysvedčení nie sú zámky. Rešpekt, samostatnosť a dôvera nie sú len prázdne pojmy, ale základy, na ktorých stojí vzdelávací systém. Áno, aj tak môže vyzerať škola.
"Dôležité je neprestať sa pýtať." To je výrok Alberta Einsteina a zároveň slogan nového zážitkového centra s názvom Aurelium, ktoré vzniklo v Bratislave na Bojnickej. Najlepšie sa každý učí pomocou vlastných skúseností a zážitkov. Preto majú všetci návštevníci príležitosť všetko vyskúšať a prísť na mechanizmus, akým daná vec funguje. Hlavnou myšlienkou centra vedy je popularizovať vedu formou prístupnou širokej verejnosti tak, aby si každý z návštevníkov odniesol nové poznatky, zážitky a nové vedomosti. Je to koncept, ktorý v sebe spája školu, múzeum i zábavný park.
Niektorí rodičia sa už nevedia dočkať, kedy im to malé stvorenie začne rozumieť. Kedy konečne pochopí, čo od neho chcú a sú zúfalí z toho, že nie je schopné počúvnuť jednoduchý príkaz. Akosi (my – dospelí, tí rozumní a zodpovední) zabúdame na to, že naša psychika je od tej detskej úplne odlišná a sme naivní, keď dúfame, že dieťa bude reagovať na naše verbálne inštrukcie. Ak si myslíte, že maličké dieťa to má oproti vám omnoho jednoduchšie, mýlite sa. Za svoj výkon v prvých rokoch života by sme im mali udeliť „nobelovku".
Na okamih, keď som sa stala mamou, nikdy nezabudnem. Keď mi sestrička položila na bruško novorodeniatko, vôbec som nevnímala jeho plač. Onemela som úžasom a po chvíli som dookola opakovala slová: „Aká je nádherná... je úžasná... že je nádherná...“ Manžel stál pri mne, utieral mi slzy a len prikyvoval, neschopný slova. Hoci som každý deň ďakovala za ten úžasný zázrak plačúci mi v náručí, neuvedomovala som si silu a energiu ukrytú v tom malom telíčku.
