Montemama - Ako sa deti učia kresliť seba
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Vychádzajú pri tom zo skúseností s vlastným telom, pozorovaním iných ľudí, či ľudí v knižkách. 

HLAVONOŽEC

Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočné rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. 

Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie výsledkom napodobňovania. Trojročné deti kreslia hlavonožce napriek tomu, že dokážu vymenovať oveľa viac častí ľudského tela, ale ešte ich nechápu, ako významnú súčasť celku.

Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základne rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. To, že postavu tvoria iba hlava a nohy, môže súvisieť s tým, aký význam pre dieťa majú.

Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Najčastejšie zobrazovaným detailom sú oči, tie nakreslí väčšina, ústa zobrazí len polovica, nos a vlasy len tretina.

Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Čiže ak dieťa kreslí väčšiu tvár, tak ruky pripája k tvári, ak naopak kreslí väčšie nohy, tak aj ruky pripojí k nohám. 

clovek

PRECHODNÁ FÁZA MEDZI HLAVONOŽCOM A KONVEČNÝM ZOBRAZENÍM POSTAVY

Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy.

Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú. K týmto premenám dochádza približne medzi štvrtým a piatym rokom.

Bez názvu cllo

KONVENČNÉ ZOBRAZENIE ĽUDSKEJ POSTAVY

Konvenčná kresba ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Ich priestorové usporiadanie už býva správne, čo ale nie vždy zodpovedá realite sú proporcie jednotlivých časti.

V tomto období nezáleží až tak na pribúdajúcich detailoch, ako na spôsobe ich zobrazenia.

Najčastejším detailom v kresbe sú očí a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. Ústa a nos sa väčšinou začnú meniť až po šiestich rokoch.

V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Hlavu s trupom už spája krk, ktorý je už väčšinou dvojrozmerný.

Dieťa v predškolskom veku už dokáže nakresliť rôzne geometrické tvary, preto si vyberá, čím jednotlivé časti tela zobrazí.

Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela.

Postupne deti pridávajú do kresby aj chodidlá, dlane, najskôr s rôznym počtom prstov, neskôr už so správnym počtom.

Čím je dieťa staršie tým sa kresba postavy zdokonaľuje tak kvantitatívne ako aj kvalitatívne.

clo wqwq

Mgr. Katarína Herbríková

Nájdte ma na instagrame ako spec.ped

 


Najčítanejšie na blogu

Psychomotorický vývoj dieťaťa

Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...