Blíži sa september, a ak ste z väčších miest a máte dieťa okolo troch rokov, tak už asi viete, či ste mali "šťastie" a vašeho drobca prijali. Po eufórii že sa Vám miesto ušlo, príde vytriezvenie, že čo bude teraz.

Nie, nie som z tých rodičov, ktorí pri slove karanténa omdlievajú, a už po prvom víkende s deťmi sa dobíjajú do školských zariadení. Negooglim zúfalo slovné spojenia “ako zabaviť deti” a “kedy skončí koronavírus”. Výhodou zrejme je, že má dve baby, ktoré sa zvládnu (chvíľu) zahrať aj samé. Napriek tomu ma aktuálne dianie u nás doma prekvapilo a niečo aj naučilo - o sebe.

Nie je žiadny div, že práve kresťanské sviatky sa viažu s najväčším počtom tradícií. Náboženský rozmer sviatkov sa mieša s rodinnými zvykmi a samozrejme, každá krajina s ohľadom na kultúru pridá vlastné zvyklosti. Zaujíma vás, ako je to s veľkonočnými sviatkami vo svete?

S narodením našej staršej dcéry som sa naladila na módnu vlnu dnešného rodičovstva. Veď bábätko toho toľko potrebuje! Okrem oblečenia, kozmetiky a kočíka s výbavou, ktorú by závidel aj lepší model od Tesly, tu boli hračky. Každý rodič mi dá za pravdu, že vojsť v dnes do hračkárstva je ako spadnúť do krajiny zázrakov. Kúpite všetko. Kávovar pre bábiky - to nič, že rodičia pijú zalievanú kávu. Lego duplo v každom rozprávkovom vyhotovení. Knižky s rozprávajúcim perom, ktorých cena podlomí normálnemu človeku nohy. Ale potrebujú to naše deti?

Počúvajte s deťmi Mozatra! Vy budete pokojnejší, vaše deti inteligentnejšie.Pravda alebo mýtus? Mozartov efekt prvý raz pomenoval ušno - nosno - krčný lekár Alfred A. Tomatis, ktorý veril tomu, že pravidelné počúvanie vážnej hudby, predovšetkým špecifickej, akú skladal napríklad Wolfgang Amadeus Mozart, napomáha inteligencii dieťaťa.

Predstavte si deti, ktoré sú v poznávaní sveta odkázané samy na seba. Učia sa to, čo práve spozorujú, prírodu skúmajú nie z učebníc prírodopisu, ale na vlastných nohách v lese, a nedostávajú za to známky. Takémuto systému sa hovorí unschooling, a aj keď je v našich končinách zakázaný, v Českej republike sa postupne dvíha vlna diskusií, ktorá žiada, aby mali rodičia pri vzdelávaní detí väčšiu slobodu. Napríklad aj nevzdelávať.

Múdry telefón sa stal súčasťou našich životov. Bez neho nemôžeme ísť do práce, po deti do škôlky, na nákup (čo ak by si muž po ceste na dačo spomenul), na svadbu (treba fotiť nevestu). Vídať ho nielen v našich rukách, ale aj v rukách detí. Zahľadené do blikajúcich obrazoviek sledujú rozprávku, hrajú hru a uteká im detstvo.

S novým rokom sa okrem návratu do práce a školy spájajú aj nové výzvy. Niekto si spíše zoznam povinností, niekto začne cvičiť. Ja som sa rozhodla vytvoriť wishlist rodičovských predsavzatí, ktoré si v roku 2019 beriem k srdcu. Aby bola spokojnejšie deti, aj my rodičia.

Detí s problémami rečí pribúda. Od ťažkostí vysloviť ťažšie slovné spojenie až po nedostatok slovnej zásoby či starosti s porozumením, čakárne u logopéda sa plnia novými prípadmi. Či už je na vine nedostatok komunikácie v rodine, hľadanie do tabletu od najútlejšieho veku alebo jednoducho vrodený nedostatok, problém s rečou je potrebné podchytiť čo najskôr.

Stalo sa mi to nedávno na návšteve. Kamarátka, ktorá má desaťročnú slečnu, mi rozprávala, aký výchovný problém doma práve rieši.

„Vieš, ona je taká stále zamyslená. Neustále jej niečo chodí po rozume. Namiesto učenia len pozerá von oknom, premýšľa o kadečom a na dôležité sa nesústredí. Len by čítala, brnkala si na klavíri a kreslila obrázky. Ona je taká zasnívaná, čo s ňou budem robiť!“

Deti a domáce práce. Všetci vieme, že by si k sebe mali nájsť cestu. Avšak pre mnohých rodičov je to ťažké. Ako dosiahnuť, aby sa pre deti stalo samozrejmosťou pomáhať doma, keď sa po večeroch „musia“ učiť, v telke beží super film, sú unavené, lebo mali plávanie a kamaráti nemusia...