Montemama - Čo je unschooling a prečo môže a nemusí fungovať?
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Predstavte si deti, ktoré sú v poznávaní sveta odkázané samy na seba. Učia sa to, čo práve spozorujú, prírodu skúmajú nie z učebníc prírodopisu, ale na vlastných nohách v lese, a nedostávajú za to známky. Takémuto systému sa hovorí unschooling, a aj keď je v našich končinách zakázaný, v Českej republike sa postupne dvíha vlna diskusií, ktorá žiada, aby mali rodičia pri vzdelávaní detí väčšiu slobodu. Napríklad aj nevzdelávať.

Veľmi stručná história

Zakladateľom unschoolingu je americký pedagóg a priekopník v oblasti teórie práv detí John Holt. Ten sa mnoho rokov neúspešne pokúšal prispôsobiť školský systém tak, aby čo najviac vyhovoval detskej psychike a potrebám. Keď sa mu to nepodarilo, rozhodol sa skúsiť to inak – vytvoril vlastný koncept vzdelávania, ktorý má byť dokonale prispôsobený detskej povahe.

Unschooling by sme mohli preložiť aj ako akési oslobodenie, vytrhnutie z područia školského systému. Jeho hlavným odkazom je porozumenie, ako sa vlastne deti učia. Malé deti zhruba do šiestich rokov objavujú svet okolo seba prirodzene. Chuť učiť sa je v nich „naprogramovaná“ a majú ju skrátka v génoch. Netreba im hovoriť, kedy majú vysloviť mama, začať chodiť, že na zemi je zaujímavý kamienok, ktorý musia zdvihnúť a nevyhnutne ho preskúmať. Učia sa vďaka vnútornej motivácii, chuti poznávať, bez nevyhnutnej potreby dospeláckeho vedenia. A čo je hlavné – učenie milujú.

Prečo sa škola a unschooling vylučujú?

Unschooling upozorňuje na niekoľko vecí, ktoré škola robí proti detským potrebám a ktoré nevyhnutne vedú k tomu, že dieťa stráca do učenia chuť, prípadne sa zameria na učenie nie ako na spôsob naučiť sa niečo nové, ale ako cieľ si stanovuje napríklad získať uznanie rodičov, učiteľov, potrebu poraziť spolužiakov a podobne.

Prečo sa unschooling stavia do rozporu s klasickým školským systémom?

  • Unschooling narozdiel od školy odmieta vytvárať normy, kedy sa má dieťa naučiť čítať, písať, počítať, rovnako ako normy, čo je pre dieťa dôležité. Verí, že skôr alebo neskôr si dieťa nájde cestu k tomu, čo bude potrebovať.
  • Unschooling odmieta známky, ktoré podľa neho nedokážu objektívne odrážať skutočné schopnosti a vedomosti dieťaťa. Známky neslúžia deťom, ale učiteľom, rodičom a systému. Naviac vedú deti k zbytočnej frustrácii a súťaživosti.
  • Učenie prebieha podľa zástancov unschoolingu nepretržite, nielen v škole od ôsmej do druhej. Učí sa aj na prechádzke, pri nákupe, rozhovore s rodičmi. Tento poznatok je veľmi dôležitý, pretože rodič si môže položiť základnú otázku – kedy sa dieťa učí to, čo je preňho v živote naozaj dôležité?
  • Unschooling nesúhlasí s tradičným rozmiestnením detí do tried podľa veku. Naopak, dieťa pre svoj vývoj potrebuje množstvo podnetov od iných dospelých aj detí. Vekovo zmiešané sociálne skupiny sú ideálnym prostredím na výchovu dieťaťa.
  • Dieťa sa učí len to, čo je preň v danú chvíľu dôležité. To znamená, že sa skôr či neskôr naučí prirodzene prepájať získané vedomosti a informácie, uplatniť ich a vnímať veci v súvislostiach. Toto je jedna z vecí, ktoré školský systém nedokáže.
  • Systém unschoolingu sa nestavia na myšlienke autority a podriadenosti. Naopak, rodičia musia byť schopní vložiť plnú dôveru do vedomostí, záujmov a zrelosti svojho dieťaťa. Robia ho zodpovedným za svoje myslenie a konanie.
  • Unschoolingu sa nedá uprieť dôležité plus. Učí deti pýtať sa, kriticky myslieť a rozvíjať sa aj v iných ako štandardných predmetoch. Ak je doma s rodičmi, nie je odtrhnuté od sociálnych väzieb, môže sa učiť rodinným vzťahom, starostlivosti o súrodencov, intenzívne vnímať vzťah medzi rodičmi. Inak povedané, učí sa dávno zabudnutú rodinnú výchovu.

Unschooling je terčom kritiky, nepochopenia, ale aj nezvládnutia zo strany rodičov

Unschooling môže znieť na prvý pohľad super. Veľké množstvo slobody, možností, otvorené dvere. Predovšetkým rodičia unavení výchovou môžu byť na pochybách, či by nemali dieťa zo školy jednoducho vziať a skúsiť to inak. Treba si však uvedomiť, že unschooling tiež obnáša isté pravidlá. V prvom rade je stále nelegálny a minimálne na Slovensku to tak ešte dlho zostane. Unschooling si vyžaduje absolútnu zrelosť rodiča, ktorý bude musieť byť dieťaťu po ruke, vysvetľovať, jemne usmerňovať a prenášať naňho svoju dôveru.

Unschooling tiež nie je domáce vzdelávanie a odmieta učenie predmetov tak, ako to nastavil školský systém. Teda nejde o klasické učenie matematiky, angličtiny či prírodovedy. Dieťa sa učí o všetkom okolo seba a to, na čo sa práve zameria. Na druhej strane toto vnímajú zástancovia unschoolingu najlepšie – absolútnu slobodu v myslení, tvorení a spoznávaní, čo je nielen zaujímavejšie, ale aj pestrejšie.

Unschooling sa však, podobne ako domáca škola, zatiaľ nestretáva s veľkým pochopením. Mnoho rodičov si nemôže dovoliť obetovať zamestnanie, pretože sú viazaní na finančný príjem, a prácu by nedokázali skĺbiť s celodennou starostlivosťou o dieťa. Veľa z nich sa častokrát ani necíti kompetentne, nemajú pocit, že by dokázali vysvetliť deťom zložitejšie informácie. Napríklad mamička Janka, ktorej sme sa opýtali na názor na unschooling, odpovedala:

„Nedávno sa ma syn opýtal, ako funguje zrak a úprimne, nevedela som mu odpovedať. Tieto a podobné otázky ma vždy prekvapia a neviem to riešiť inak ako Googlom. Na druhej strane keď tú otázku nadhodil na hodine, učiteľ im to vysvetli tak dobre, že sa môj syn nevedel večer odtrhnúť od encyklopédie.“

Či už u nás unschooling v budúcnosti dostane alebo nedostane šancu, nastavovať zrkadlo štandardnej škole a byť otvorený vziať si z iného vzdelávacieho systému niečo pre seba, je vždy dobré. Ako rodičov nás táto možnosť robí slobodnejšími, ako učiteľov tvorivejšími. A to je dnešnej dobe, keď si máme z čoho vyberať, naozaj skvelé.

Napísala: Marcela Beňová

Foto zdroj: pixabay.com

 


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

Psychomotorický vývoj dieťaťa

Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.

Čítať ďalej...