Montemama - Karanténa a život naruby
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *
Captcha *

Nie, nie som z tých rodičov, ktorí pri slove karanténa omdlievajú, a už po prvom víkende s deťmi sa dobíjajú do školských zariadení. Negooglim zúfalo slovné spojenia “ako zabaviť deti” a “kedy skončí koronavírus”. Výhodou zrejme je, že má dve baby, ktoré sa zvládnu (chvíľu) zahrať aj samé. Napriek tomu ma aktuálne dianie u nás doma prekvapilo a niečo aj naučilo - o sebe.

Keď človek mieni a koronavírus mení

Od prvého dňa som bola pripravená nepovoliť a bojovať. Mám to v povahe. Určila som si pevný denný režim, od ktorého sa neodkloníme, aby sme stíhali básničky, vystrihovačky, home office, zdravé varenie aj hodinovú prechádzku (lebo sme bytovkári). Aby bol čas na deti, prácu, domácnosť aj voľný čas. Po večeroch som plánovala dobiehať angličtinu, online kurzy aj divadelné predstavenia z SND, na ktoré som sa už pekných pár rokov nedostala. Ak budeme celá rodina vytrvalá a ťahať za jeden povraz, bude tento čas doma efektívny a ešte si zlepšíme vzťahy.

Prvý a druhý deň sa to ešte dalo. Donútila som sa vyliezť z postele a začali sme pekne a optimisticky. Tlačiareň sa nezastavila, len aby sme vyfarbovali a dopĺňali všetky cviká zo škôlky, rozprávala som sa s deťmi, čo to dalo, lebo veď komunikácia je základ. V chladničke sme mali toľko zeleniny, že by nám to závidel aj menší supermarket. Lenže nikto vám nepovie, že uvariť zo dve zdravé jedlá denne, keď sa vás deti nechcú ani na sekundu pustiť a pri všetkom musia pomáhať, je záprah na niekoľko hodín. Ďalšiu hodinu trvá, kým dám dokopy kuchyňu a potom si spravím rozcvičku medzi práčkou a sušičkou. Práca štandardne plánovaná na poobedie, kde som plánovala ešte hodinovú prechádzku, sa presunula na večer, a kultúra či pekný čas vo dvojici šli do hája.

Hlavne nezáväzne

Organizované hry a kvalitná komunikácia patria medzi najoptimistickejšie predstavy rodičov amatérov. My profesionáli sme už pochopili, že malé deti milujú krik, spev, detské dohadovanie a v domácnosti vládne najmä hluk. V najťažších momentoch namiesto otázky: “A vieš, ako žijú včielky?” kričíme, nech už sú tie decká konečne ticho!

Hoci na nás z každej strany vyskakujú rady ako tipy na spoločenské hry a vyrábačky, s ktorými sa deti tichúčko stratia v detskej izbe, realita je niekde inde. Deti vydržia sedieť nad novou omáľovánkou pár minút. Zbytok času sa venujú tomu, čo ich baví naozaj. Vyhadzujú skrine, skúšajú si topánky, hrajú sa dobrodružné hry alebo jednoducho behajú a kričia.

Nad povinnými aktivitami na rozvoj jemnej motoriky ohŕňajú nos, zato nezáväzná zábava by sa im páčila po celý deň. Nevadia im rozhádzané hračky, prach v kútoch ani oblečenie, ktoré kypí z koša na bielizeň. Chcú slobodu, zábavu a voľný pohyb, a ani 70 metrov štvrcových im v tom nezabráni. Druhou alternatívou by bolo, aby som ich zabávala celý deň ja, ale tomu sa zas statočne bránim. Predsa len - nik z nás netuší, kedy karanténa skončí, a nepotrebujem, aby ma porazilo hneď na začiatku boja.

Mama, kašli na výkony

Po pár dňoch naháňania režimu sme si vydýchli. Spomalili. Lebo inak sa nedalo. Prestali sme si dávať budík a prekvapivo vstávame normálne. Netlačíme na pílu. Raňajkujeme dlho, obed varíme dávno poobede a pri dreze pribúdajú nedopité šálky kávy. Domácnosť rozhodne nevyzerá tak, aby nás niekto mohol prísť navštíviť. Ešteže je tá karanténa, že? :-) Zeleninové improvizácie striedajú rezance s makom a online kurzy som nechala plávať. Namiesto toho trávim hodiny sledovaním detí a ich nápadov, hráme sa na kaderníčky, skúšame očné tiene a lakujeme si nechty. Prezliekame sa za princezné. To nič, že to u nás nevyzerá ako v paláci. A deti? Sú nekonečne šťastné. Dlhé hodiny improvizovanej hry zlepšili komunikáciu medzi nimi aj smerom k nám. Motorika, pozornosť, sústredenosť a pamäť sa rozvíjajú aj bez mojej angažovanosti.

Čím dhšie sme doma, tým viac vidím, ako im prospieva tento bezrežimový stav. Ako sa učia samé a ako ich to baví. Niežeby som ich teraz chcela odhlásiť zo škôlky alebo im naordinovať homeschooling. V zásuvke mám stále odložené vystrihovačky a návod na výrobu papierovej kytičky. Každý deň si vravím, že dnes už sa budeme naozaj aspoň chvíľu organizovane hrať. A potom to zas pekne odložím. Veď aj zajtra je karanténa…

Napísala: Marcela Beňová
Foto: vlastné


Najčítanejšie na blogu

Psychomotorický vývoj dieťaťa

Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať. Preto sa nikdy nesnažte svojmu dieťatku nasilu vnucovať spôsoby, ktoré sú mu ešte cudzie a nemá na nich dostatočne vyvinuté zmysly a motoriku.
Akými vývojovými fázami dieťa prejde a ako sa k nim treba postaviť? O čo sa treba pri jednotlivých fázach snažiť a ako s dieťaťom cvičiť? To sa dozviete v tomto článku.

Čítať ďalej...

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

To najlepšie pre najmenších (0 - 6 mesiacov)

Keď sa bábätko narodí, tak to najdôležitejšie pre neho sú rodičia. Ich hlas, vôňa, tvár. To, ako sa s novorodencom zaobchádza, si nesie so sebou celý život. Rovnako je to aj s koncentráciou. Už dvojtýždňové bábätko sa dokáže koncentrovane pozerať na kontrastne čierno-biele obrazce. Preto je prvá montessori pomôcka pre deti práve závesný čierno-biely mobil známy ako Munari.

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...