Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásenie

Login *
Heslo *
Zapamätať

Registrácia

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Login *
Heslo *
Overiť heslo *
Email *
Overiť email *

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

1) Dôsledne pripravte prostredie.

Dôsledne pripravené prostredie dáva dieťaťu najavo, že je mu dovolené sa ľahko a bezpečne pohybovať a objavovať. Tiež dieťaťu dáva vedieť, že obsahuje pre neho príťažlivé veci, ktoré ho zaujímajú a ponúkajú výzvu, motivuje ho k pohybu a objavovaniu, a odmeňuje prirodzenú zvedavosť dieťaťa. Tu je niekoľko príkladov, ako pripraviť prostredie, ktoré odovzdáva deťom dôležité odkazy:

  • Zakomponujte kontrolu chyby, ktorá ponúka deťom výzvu k tomu, aby sa naučili kontrolovať svoj pohyb. Napríklad, uistite sa, že stoličky a stoly sa ľahko pohnú, ak sa do nich drgne.
  • Dbajte na to, aby sa deti cítili príjemne a boli schopné urobiť rozhodnutia pre vlastné pohodlie. Napríklad, vyberte nábytok primeraný veľkosti dieťaťa rôznych tvarov.
  • Akceptujte, že určité množstvo neporiadku je normálne, keď sa deti učia. Umiestnite aktivity praktického života, senzorické a umelecké aktivity blízko k umývadlu, ktoré je primerané veľkosti dieťaťa, aby deti mali ľahký prístup k pomôckam, ktoré potrebujú na upratovanie.
  • Zakotvite dieťa v realite, predtým než im predstavíte fantáziu. Ponúknite im k práci skutočné alebo skutočne vyzerajúce predmety.
  • Používajte predmety z plastu čo najmenej. Pamätajte na to, že deti sa učia používaním všetkých zmyslov: zrak, sluch, chuť, hmat a čuch. Plast, ktorý je bez vône, je zvyčajne tvrdý a hladký v jeho štruktúre a neposkytuje škálu zmyslovej stimulácie, ktorú prírodné predmety poskytujú. Namiesto toho, tak často ako je to možné, ukazujte širokú rôznorodosť skutočných predmetov príťažlivých pre všetkých päť zmyslov. Napríklad, nezvyčajnú zeleninu a ovocie, aromatické bylinky, tkaniny, hudobné nástroje prispôsobené deťom, predmety z prírody.

 

2) Používajte proaktívne stratégie vodcovstva.

Proaktívne vodcovstvo sa vzťahuje na taký typ komunikačných stratégií, ktoré mnohí Montessori učitelia pokladajú za efektívne, pretože ich cieľom je viesť, nie nútiť deti počas ich vývoja. Namiesto určovania toho, ako sa bude dieťa vyvíjať, majú vychovávatelia v Montessori zariadeniach úlohu sprievodcov. Používaním týchto stratégií namiesto pochvaly alebo trestu, dávajú vychovávatelia deťom najavo, že sa nesprávajú vhodne; prejavia kompliment, keď sa deti vhodne správajú; a ukazujú deťom, že existuje veľa alternatív voči nežiadúcemu správaniu. Tu je niekoľko príkladov spôsobov, ako možno komunikovať, čo je pre dieťa vhodné správanie.

  • Dajte dieťaťu najavo, že ste si všimli a oceňujete vhodné správanie. Keď sa dieťa dobre správa, použite pozitívnu interakciu – komunikačnú stratégiu obsahujúcu tiché, jednoduché konštatovanie alebo fyzický kontakt, ktorý dá dieťaťu najavo, že je povšimnuté. Takáto interakcia nezahŕňa priveľa jasotu, potlesku, odmeny a ani trest. Je to len jednoduchý úsmev alebo tiché pozorovanie: „Vidím, že si si odniesla tú podložku.“ alebo „Ako opatrne obraciaš tie stránky v knižke.“ alebo „, Počujem, ako potichu si zatvoril dvere.“
  • Dajte deťom vedieť, že normou je spolupráca, nie súťaživosť. Nepovzbudzujte deti k pretekom a k tomu, kto bude prvý v rade.
  • Uistite sa, že nedávate nevhodnému správaniu príliš veľa pozornosti. Napríklad, skúste nereagovať ihneď, keď dieťa kričí alebo sa hádže o zem v hneve. Namiesto toho, uznajte správanie a pomôžte dieťaťu identifikovať pocity, ktoré za tým správaním stoja: „Počujem, že si nahnevaný.“ „Vidím, že plačeš. Si smutný/á?“ Potom pokojne hľadajte spôsob, ako dieťa nasmerovať k vhodnejšiemu správaniu.
  • Ukážte deťom, že kooperatívne hranie môže byť zábavou. Urobte si zoznam konštruktívnych kooperatívnych hier a pravidelne ich s deťmi hrajte.

 

3) Zasiahnite jemne, potichu a len vtedy, keď je to potrebné.

Ďalším spôsobom komunikácie Montessori vychovávateľov je, že zasahujú jemne, potichu a len vtedy, keď je to potrebné.

  • Pokiaľ nehrozí žiadne nebezpečenstvo, počkajte kým zasiahnete do sociálnej interakcie detí. Dajte deťom čas, aby si po svojom vyriešili svoje problémy a vyrovnali sa s odlišnosťami.
  • Ak je to možné, zabráňte nevhodnému správaniu tým, že jemne a potichu dieťaťu odvrátite pozornosť a presmerujete ho. Niekedy len tým, že držíte zaujímavý predmet alebo sa pokojne posadíte medzi dve dojčatá alebo batoľatá a zaujmete ich, môže zmierniť situáciu. Ďalej je to proaktívna stratégia, ktorej sa hovorí gluing = lepenie, pri ktorej sa dieťa, ktoré je nepokojné a vyrušuje ostatných na chvíľu pritisne k telu, predtým než ho pozvete vybrať si vhodnejšiu aktivitu. Táto stratégia je obzvlášť efektívna u batoliat, ktoré práve nastúpili do opatrovateľského zariadenia a vyrušujú ostatných. Avšak, cieľom Montessori vychovávateľa je viesť dieťa, tak skoro ako je možné k aktivite, ktorá ho zaujme a umožní mu pohybovať sa a pracovať nezávisle od vychovávateľa.
  • Keď sú deti ponorené do aktivít, dajte im najavo, že ich práca je pre vás dôležitá rovnako ako pre nich. Zasahujte čo najmenej.
    Pozorujte situáciu, predtým než sa rozhodnete, kedy, či a ako zasiahnuť. Napríklad, osemnásť mesačná Marta sa snaží zasunúť poslednú kocku do krabice. Krabica sa zošmykuje a Marte sa nedarí dostať kocku do krabice. Jej vychovávateľka pozoruje z diaľky a vidí, že Marta sa pokúša vyriešiť problém a zároveň začína byť frustrovaná. Vychovávateľka sa potichu priblíži, pevne pridrží krabicu, aby Marta mohla vložiť poslednú kocku dnu. Keď sú všetky kocky dnu, Marta krabicu znovu vysype, aby ju znovu mohla naplniť. Vychovávateľka sa potichu vzdiali.

 

4) Dávajte na výber z dvoch možností.

Tak často ako je možné, dávajte dieťaťu na výber z možných dvoch rovnako príťažlivých a pozitívnych činností alebo predmetov. Takýmto spôsobom komunikácie ukazujete dieťaťu, že dôverujete jeho schopnosti vybrať si a dieťa zažíva skúsenosť vyjadrenia preferencie. Napríklad, nepýtajte sa dieťaťa „Čo chceš?“ (Možná odpoveď: „Moje vedro z domu.“) alebo „Chceš červené vedro?“ (Možná odpoveď: „Nie, nie, nie.“) Namiesto toho dajte dieťaťu dve možnosti s podobnými pozitívnymi výsledkami. „Sami, chceš červené vedro alebo modré vedro?“ alebo „Tina, chceš zostať tu skladať puzzle alebo chceš ísť von maľovať na kamienky?

 

5) Často používajte dotyk.

Výskum realizovaný na konci minulého storočia potvrdil jednu z Montessori ideí o tom, čo pomáha rozvoju mozgu dieťaťa – pre malé deti a najmä dojčatá je dôležitou formou komunikácie dotyk. Dotyk v podobe maznania sa a hladkania dáva malým deťom najavo starostlivosť a potešenie. Taký dotyk má upokojujúci účinok na väčšinu malých detí, dovoľujúc im zakúsiť ľudí, veci a pocity okolo nich. S každou skúsenosťou sa v mozgu dieťaťa formuje viac nervových spojení.

Montessori vychovávatelia (rodičia) môžu nájsť na dotyk s deťmi veľa príležitostí. Prebaľovanie predstavuje ideálnu príležitosť na pohladkanie dojčaťa. Vychovávateľ si tiež môže v dni – napríklad po nakŕmení, vyčleniť špeciálny čas na masírovanie telíčka dojčaťa. Dotyk s dieťaťom môže tiež poskytnúť príležitosť na jazykovú aktivitu, kde vychovávateľ pomenúva časti tela bábätka alebo mu potichu spieva pesničku. Pre staršie dojčatá, batoľatá a dvojročné deti, ktoré sú veľmi telesné vo vzťahu k okoliu, môže dotyk dávať najavo starostlivosť a pohodlie. Batoľa sa môže posadiť do lona vychovávateľa pri prezeraní knižky a dvojročné dieťa sa môže pri rozprávaní posadiť oproti vychovávateľovi.

Avšak, vychovávatelia musia mať na zreteli to, že nie všetky malé deti uvítajú a odpovedia na dotyk rovnakým spôsobom. Aby bol dotyk efektívnym spôsobom komunikácie, vychovávateľ pristupuje jemne a potichu, pozoruje reakcie dieťaťa na jemný dotyk a učí sa o tom, čo dieťa uprednostňuje. Napríklad, dojčaťu sa nemusí páčiť byť vyzlečené a uprednostňuje zabalenie v plienke počas masírovania, a dvojročnému dieťaťu sa môže páčiť, keď mu pri zaspávaní hladia chrbát.

 

6) Spomaľte.

Deti staršie než tri roky už majú vyvinuté zručnosti jemnej aj hrubej motoriky, jazyk, poznanie a iné zručnosti. Môžu sa preto pohybovať a premýšľať rýchlo a efektívne. Avšak u detí, ktoré sú mladšie než tri roky, práve začína rozvoj všetkých týchto zručností. Aby sme dali deťom najavo, že v centre pozornosti sú oni a ich potreby, je dôležité, aby Montessori vychovávatelia prispôsobili svoje tempo tempu dieťaťa.
 
Pohybovanie sa pomaly a opatrne naladí vychovávateľa na tempo dieťaťa, ktoré má tendenciu sa všade pozerať a všetko preskúmať. Vychovávateľ takto dáva vzor, ako sa pohybovať každému, kto sa nachádza v prostredí s dieťaťom. Ďalším zo spôsobov, ako vychovávateľ môže predviesť opatrný a bezpečný pohyb je opatrne prenášať predmety – postupne po jednom, držať ich treba oboma rukami, pričom sám vychovávateľ ich prenáša týmto spôsobom.

 

7) Rozprávajte a počúvajte s rešpektom.

Rozprávanie a počúvanie s rešpektom je dôležitou súčasťou komunikácie s deťmi Montessori spôsobom. Pri intervencii rešpektujúci vychovávateľ (rodič) pozoruje a počúva predtým, ako sa rozhodne, čo povedať, ako to povedať, alebo či vôbec niečo povedať. Dr. Montessori mala dojem, že deti najčastejšie zabudnú, čo počujú a že počúvanie niekoho môže narušiť ich sústredenosť. Montessori vychovávatelia sa učia zostať potichu v úzadí a nechať dieťa mať svoju vlastnú skúsenosť tak často, ako je možné. Tu je niekoľko spôsobov, ako vychovávatelia ukazujú rešpekt, keď rozprávajú a počúvajú dieťa mladšie než tri roky:

  • Rozprávajte vždy pomaly, potichu a jasne. Jednou z jedinečných charakteristík Montessori zariadenia je, že hlasy dospelých sú v pozadí, nie v popredí.
  • Zohnite sa alebo si čupnite, aby ste sa pozerali do očí dieťaťa, kým s ním rozprávate alebo ho počúvate.
  • Radšej pozvite, než prikazujte. Rozprávajte sa s deťmi tak zdvorilo, ako by ste sa rozprávali so vzácnym dospelým, používajúc také slová a frázy ako „prosím“, „ďakujem“ a „smiem?“.
  • Používajte správne slová na pomenovanie vecí, nie slang ani detskú reč. Pamätajte, že batoľatá a dvojročné deti získavajúce jazykové zručnosti majú radi „veľké slová“ a zaujímajú sa o ich naučenie.
  • S dojčaťom pri kŕmení rozprávajte málo, aby sa len jednoducho zameralo na potešenie z jedla.
  • S dieťaťom rozprávajte potichu a s láskou najmä vtedy, ak ukazuje nevhodné správanie alebo urobilo chybu. Váš tichý, milujúci postoj ovplyvní dieťa ku správaniu sa rovnakým spôsobom a zamedzí reakcii s hnevom, strachom a frustráciou.

 

(prevzaté z North American Montessori Center, úprava a preklad: Katarína Sikorski)


Najčítanejšie na blogu

Komunikácia s deťmi Montessori spôsobom

Starostlivosť o deti úzko súvisí so spôsobom komunikácie. Komunikácia montessori spôsobom zahŕňa nefalšované uznanie a rešpekt voči deťom a nasleduje montessori princípy. To zahŕňa viac než len slová a intonáciu. Je to tiež postoj, reč tela a činy odpovedajúce deťom a ich potrebám. Každému dieťaťu mladšiemu než tri roky takáto vnímavá komunikácia pomáha dôverovať jeho vychovávateľom, slobodne sa pohybovať, objavovať a rozvíjať jeho zručnosti. Ako teda vychovávateľ (rodič) komunikuje s deťmi Montessori spôsobom? Nasledujúci zoznam nie je úplný, ale ponúka niekoľko dôležitých spôsobov komunikácie v Montessori zariadení (rodine).

 

Čítať ďalej...

Päť pravidiel, ktoré pomôžu dieťatku rozprávať

Prvé slová zvyčajne prichádzajú spolu s prvými krokmi medzi dvanástym až osemnástym mesiacom. Od Márie Montessori vieme, že mozog dieťaťa v tomto období funguje ako špongia. Absorbujúca myseľ nasáva podnety z okolia, od narodenia počúva hovorenú reč svojich rodičov, všetko si to do hlávky ukladá až zrazu dôjde k zázraku a slová, najskôr veľmi jednoduché a skomolené, začne používať. Bez toho, aby sme dieťa cielene učili, postupne rozpráva. Naučí sa to úplne samo. Niektoré skôr, iné trochu neskôr, každé v čase, kedy je pripravené. Ako mu vyjsť v ústrety a túto úžasnú cestu trochu uľahčiť?

Čítať ďalej...

Ako sa hodnotí a chváli v montessori

Jednotky a päťky, posielanie za dvere, poznámky v žiackej knižke, ale ani ódy na šikovnosť či prílišné pochvaly v montessori pedagogike nenájdete. Prečo? Ako to môže bez týchto tradičných výchovných praktík fungovať? Montessori chce, aby dieťa pracovalo samo pre seba a nie za odmenu. Zameriava sa preto na vnútornú motiváciu. Vy ale predsa svoje deti ľúbite a chcete ich pochváliť! Ako teda na to?

Čítať ďalej...

Kým oslávim prvý rok (6 - 12 mesiacov)

Keď sa z malého bábätka stáva batoľa, z rodičov sa stávajú strážcovia všetkého v domácnosti. A týchto drobcov takmer vôbec nezaujímajú žiadne hračky. Malí objavitelia by chceli robiť to, čo robia aj rodičia a preto chcú všetko otvárať a zatvárať, schovávať a premiestňovať, navliekať a skúšať, čo sa kam zmestí. Ak sa deťom ponúkne to, o čo majú záujem správny čas, tak ich tieto pomôcky zabavia na dlho.

Čítať ďalej...

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je vývinovým obdobím, ktorým si dieťa prechádza medzi 6. až 12. mesiacom (niekedy 18.). V tomto období si vytvára puto k najbližšej osobe (väčšinou matke), pri ktorej sa cíti úplne bezpečne a isto. Ak sa tá stratí z dohľadu, prepadá panike, má strach, spustí zúfalý plač... Nakoľko dieťa žije v prítomnom okamihu, nechápe, že sa matka o chvíľu vráti, že ho neopúšťa. Chce s ňou byť v nepretržitom kontakte.

Čítať ďalej...